Zomrela posledná diakonisa Viera Fašková

V piatok, 13. novembra 2020 zomrela v Liptovskom Mikuláši vo veku 101 rokov posledná diakonisa Viera Fašková. Pohreb sa uskutoční v stredu o 13.30 v Dome smútku v Liptovskom Mikuláši. Pochovávať bude brat biskup VD Peter Mihoč. Osudným sa jej stal Covid 19. Narodila sa v čase pandémie španielskej chrípky a zomrela v dobe inej pandémie.

Ďakujeme za jej život plný odvahy, viery, vďačnosti. Za život plný Ducha. Ostáva pre nás naďalej inšpiráciou. Dovidenia teta Vierka.

Niečo zo života Viery Faškovej:

Viera Fašková sa narodila v Brezne a pochádzala zo šiestich detí. Sestrička Vierka vo svojom šiestom roku stratila matku. Po jej smrti si ju osvojil otcov brat Štefan Faško s manželkou Elenou a vychovávali ju so svojimi deťmi. Základnú i strednú školu vychodila v Brezne, lenže pre zhoršenie zraku nemohla ďalej študovať. Túžila zmierňovať biedu a utrpenie človeka. Toto všetko našla v službe evanjelickej Diakonie.

Vysielací list k prihláške za diakonisu jej napísal vtedy brezniansky farár Martin Rázus. Po prijatí v roku 1937 – dostala ešte výnimku v septembri nemala 18 rokov, až v októbri – nastúpila a absolvovala 10- mesačný ošetrovateľský kurz v Liptovskom Mikuláši.

Pracovala na rôznych oddeleniach v nemocnici v Palúdzke, pomáhala v sirotinci v L. Mikuláši, v zotavovni v Železnom, v Krmanovie dome na Myjave. V rokoch 1947-49 absolvovala dvojročnú školu pre učiteľky materských škôl v Žiline a začala pracovať s malými deťmi v Záhradke Pánovej. Bola obľúbenou učiteľkou, kým ju 30. júna 1950 neprepustili z učiteľskej služby, pretože bola diakonisa a teda vyučovala v rúchu. Škôlka bola zoštátnená.

Mala pedagogické nadanie a tak vyučovala aj nové diakonisy v kurze. Vyučovala spev a spoločenskú výchovu. Deti viedla aj v Nedeľnej škole. Prišli ťažké 50-te roky 20. storočia, diakonisy v nemocnici odolávali nátlaku vyzliecť si rúcho. Cirkevné vedenie samo rozpustilo Diakoniu a ani neudržovalo s diakonisami styk, ako napríklad rímsko-kat. cirkev.

Diakonisa Vierka Fašková si už v civile znova doplnila požadované vzdelanie večerným štúdiom v štvorročnej zdravotníckej škole s maturitou. Od roku 1960 pracovala na detskom oddelení v Nemocnici v Liptovskom Mikuláši do roku 1973, kedy sa z rodinných dôvodov presťahovala a pracovala v Nemocnici v Brezne až do dôchodku v roku 1977. Žila v Liptovskom Mikuláši a hoci jej hlavu už pokrývali šediny, nikdy nič neľutovala.

A tak ako sa starala ona o mnoho ľudí, naša diakonia na čele s Kvetkou Antolovou sa počas posledných rokov života postarala zasa o ňu.

(Daniela Fiačanová, Vrbicko-mikulášske zvesti, ročník 18, 2/2014)