Zimno-jarná mládežnícka chata 2014

Posledný februárový víkend sme sa, ako je našou tradíciou, odobrali na ďalšiu zimnú (aj keď podľa počasia skôr jarnú) chatu, tentoraz do neďalekej Liptovskej Porúbky.

Téma tohtoročnej chaty, v ktorej duchu sa niesli naše večerné výklady bola „VČERA, DNES A ZAJTRA“. Pri nich sme sa zamýšľali nad tým, čo sa zmenilo, keď sme sa rozhodli vstúpiť do vzťahu s neviditeľným Bohom. Čo bolo VČERA, na čom môžeme a máme stavať svoj vzťah s Ním. V téme DNES, sme rozmýšľali nad tým, ako žiť s Ním teraz, aktuálne v našich životoch. A ZAJTRA? Naša budúcnosť? Biblia hovorí, že Boh nám chce dať budúcnosť a nádej. On sám má našu budúcnosť pevne v rukách a pokiaľ o ňu stojíme, naša budúcnosť je s Ním 🙂

Okrem výkladov na nás, samozrejme, čakalo množstvo ďalších aktivít. Prvou z nich boli skupinky, na ktorých sme skúmali starozmluvnú knihu Daniel. Ďalej sme spolu hrali hry, pri ktorých bola preverená naša schopnosť rozhodovania, dôvera v to, že keď sa stratíme, je tu pre nás vždy niekto, kto nám povie, ako ďalej. Otestovaná bola aj naša viera nasledovať znamenia, schopnosť pracovať v tíme, popasovať sa s vlastnou predstavivosťou a kresliacim talentom. Snažili sme sa, niektorí viac a niektorí menej úspešne, z našich detských fotiek zistiť kto je kto  🙂 Veľa sme sa rozprávali a mali sme možnosť stráviť osobný čas s Pánom Bohom v kaplnke či pri kreatívnych modlitbách. A mali sme super čas počas svedectiev, v ktorých sa niektorí z našich mládežníkov odhodlali podeliť s nami o to, ako oni spoznávali vo svojom živote Pána Boha, ako aj s tým, čo žijú teraz.

To, čo sme zažili na tejto chate však ďaleko prevyšuje popis aktivít, ktoré boli pripravené. Vlastne to ďaleko prevyšuje čokoľvek, čo sa dá vyjadriť slovami. Pretože Pán Boh konal…. cez svedectvá, cez hry, cez výklady či rozhovory. A Jeho moc a prítomnosť bola citeľná. Citeľná na vzťahoch, na ochote ľudí byť tam jeden pre druhého, obetovať svoj čas s ostatnými a pripraviť nám raňajky, obed či večeru. Pomôcť, keď sa nestíhalo s hrou. Ísť sa rozprávať, aj keď by možno bolo lákavejšie ostať sa zabávať s ostanými.

 

Pre mňa osobne bola táto chata obrovským povzbudením a som vďačná Pánu Bohu, že som ju mohla zažiť. Že som mohla zakúsiť Jeho prítomnosť a vidieť zlomok z toho, ako mocne koná. A že sa môžem tešiť na to, čo má pre nás náš milujúci nebeský Otecko ešte pripravené. Pretože „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.“ (1 Kor. 2, 9)

 

Janka (Jenny) Profantová