Pohrebná rozlúčka s bratom JUDr. I. Š. Šenšelom
Pohrebná rozlúčka s bratom JUDr. Ivanom Štefanom Šenšelom
Do Božej vôle odovzdaní, so zármutkom a dobrorečením Pánovi za požehnaný život, oznamujeme evanjelickej verejnosti, že vo štvrtok 10. apríla 2014 povolal Pán života a smrti do večnosti brata JUDr. Ivana Štefana Šenšela, bývalého generálneho, dištriktuálneho, seniorálneho a zborového dozorcu ECAV na Slovensku. Rozlúčka so zosnulým bola v sobotu 12. apríla 2014 o 13.00 hod. v Ev. chráme Božom v Liptovskom Hrádku.
JUDr. Ivan Štefan Šenšel sa narodil 27. apríla 1923 v Liptovskom Mikuláši kresťanským rodičom Ľudovítovi Šenšelovi a Darine Eugénii, rod. Trnovskej. Vyrástol na evanjelickej fare v Liptovskej Porúbke. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši študoval na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1944 prerušil štúdium a nastúpil ako vojak dobrovoľník do Slovenského národného povstania. Štúdium dokončil v roku 1948, keď bol promovaný za doktora právnych vied. To mal za sebou nielen vojnu, ale aj zajatie, a pred sebou neistotu, keďže z kádrových dôvodov ho nikde nechceli prijať do zamestnania. Napokon nastúpil ako právnik do Slovenského kameňopriemyslu v L. Mikuláši. Potom pracoval v Tesle v L. Hrádku. So svojou milovanou manželkou Vierou, rod. Šlaukovou, prežili vo vzájomnej láske viac ako 62 rokov. Všetko vkladali do Božích rúk a Božej vôli sa podriaďovali a ďakovali každý deň za požehnanie. Vychovali troch synov − Jána, Ivana a Pavla. Brat Šenšel od mladosti žil veľmi aktívnym životom. Pôsobil v mnohých organizáciách a využíval nadanie, ktorým bol obdarovaný. Venoval sa ochotníckemu divadlu. Bol herec, režisér, založil a viedol jedno z najlepších ochotníckych divadiel. Bol aj členom poradných zborov a odborných porôt na všetkých stupňoch, predsedom ústredného výboru Zväzu divadelných ochotníkov Slovenska.
Venoval sa i ďalšej láske, ktorou bola hudba. Bol členom speváckych súborov, kantorom organistom – nielen vo svojom cirkevnom zbore, ale aj v Hybiach, a vypomáhal v mnohých cirkevných zboroch. Blízka mu bola aj publikačná činnosť. Prispieval článkami do časopisov, bol členom redakčných rád, členom predstavenstva a dozornej rady Tranoscia. Zostavil monografiu o živote a diele svojho otca Ľudovíta Šenšela „Pevný buď“, za ktorú mu Tranoscius udelil Cenu Jura Janošku. V pokročilom veku vydal svoju autobiografiu „Aj slnko, aj hrmavica“ (2010).
Vo funkcii zborového dozorcu Cirkevného zboru ECAV Liptovská Porúbka pôsobil 45 rokov. V roku 1987 sa stal členom seniorálneho presbyterstva ako seniorálny právny zástupca, v rokoch 1988 − 1990 bol seniorálnym dozorcom a predsedom dištriktuálneho súdu. V období 1990 − 1992 bol dozorcom Východného dištriktu a potom dva roky generálnym dozorcom. V rokoch 1994 − 2000 zastával opäť funkciu seniorálneho dozorcu. V rokoch 1991 − 2000 bol predsedom právneho výboru cirkvi. Vykonal dnes už nespočítateľné množstvo práce pre celú ECAV predovšetkým v právnej oblasti, pri tvorbe cirkevnej ústavy a cirkevnoprávnych predpisov. Bol znalcom cirkevného práva, ktorému sa vyrovná málokto.
Za účasť v odboji mu prezident republiky udelil Československú medailu za chrabrosť a predseda SNR Rad SNP II. triedy. Bol vyhlásený za osobnosť mesta Liptovský Hrádok a v roku 2000 za osobnosť Liptova. Celý rad ocenení dostal za činnosť v ochotníckom divadle.
To všetko a ešte oveľa viac konal s radosťou, vždy vkladajúc seba a svojich, ako aj celú cirkev do Božích rúk tak, ako ho k tomu nabádalo slovo Božie od konfirmácie: „Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.“ (Ž 37, 4 − 5)
Na Pána uvalil svoju cestu a Pán konal v jeho živote svoje dielo, ktorého požehnané ovocie zostáva ako svedectvo o jeho viere pre nás, aj keď brat Ivan Šenšel už nie je medzi nami. Pán ho k sebe povolal 10. apríla 2014 v nemocnici v Liptovskom Mikuláši, keď sa dožil 90 rokov, 11 mesiacov a 14 dní.
Pane Ježiši Kriste, prijmi našu vďaku za požehnaný život, dielo a prácu, ochotu a lásku svojho služobníka.
Katarína Hudáková, seniorka Liptovsko-oravského seniorátu | 11.4.2014