Leto v kostole

„Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému.“ (Ž 84, 2 -3)

Už druhý rok po sebe sa nám podarilo počas letnej sezóny sprístupniť verejnosti náš tolerančný kostol v Liptovskom Mikuláši. Od 15. júna do 14. septembra doširoka otvorené dvere priam pozývali a volali do vnútra mnohých. Skutočne mnohých, pretože počas 65 dní vstúpilo do kostola približne až 2 100 ľudí. Trojnásobne viac ako minulý rok, za čo vďačíme aj Informačnému centru, ktoré pripravilo propagačné materiály, a tak značná časť návštevníkov neboli len náhodne okoloidúci, ale práve takí, ktorí cielene náš chrám vyhľadali. Značnú časť návštevníkov tvorili zahraniční turisti, prevažne z Českej republiky, ďalej z anglicky a nemecky hovoriacich krajín, z Maďarska, Ruska, Holandska či dokonca z Iránu.

Súčasťou prehliadky bol historický pohľad do čias, ako sa kostol staval, akými zmenami si prešiel za 233 rokov, resp. aké významné osobnosti na poli duchovnom aj národnom v ňom pôsobili. V rámci návštevy bol možný aj vstup do Expozície Tatrín v priestoroch starej evanjelickej fary, kde boli tento rok inštalované vzácne oltárne rúcha a nádoby využívané pri bohoslužobných obradoch.

Bolo nádherné sledovať, ako ku kostolu mieria domáci i zahraniční turisti, ako vchádzali opatrne do dverí mnohí mikulášania so slovami, že ešte nikdy v tomto kostole neboli, ako boli uchvátení jeho (Jeho) veľkosťou. Bolo krásne počuť rodičov a starých rodičov, ktorí svojim deťom ukazovali oltár a rozprávali im o Ježišovi Kristovi. Bolo fascinujúce vidieť, ako práve deti ťahali svojich rodičov za ruku dovnútra.

Kostol bol počas leta na ďalších 5 dní v týždni miestom zastavenia počas ubehaných pracovných dní, miestom odpočinku a posilnenia v čase bolesti aj vo chvíľach radosti, miestom, kde sa poznávala úžasná história, miestom, kde sa vnímala Božia prítomnosť. Zazneli tu slová úžasu aj vďaky, zvedavé otázky ústiace do debát o viere, Bohu vyslané tiché modlitby a vzlyky, silné životné príbehy, ktoré sa v tej chvíli stávajú svedectvami a človek ostane nemo stáť a počúvať. A to sú momenty, kedy sa viera vo vás posilňuje a rastie. Keď je akoby priamo pred vami Božia všemohúcnosť.

V septembri sa síce dvere kostola cez týždeň zavreli kvôli iným aktivitám, no zavreli sa s pokorou, vďačnosťou a prianím, aby to, čo tu ľudia našli, v sebe nosili a nechali rásť.

„Blahoslavení človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!“ (Ž 84, 6)

RV