Bielosobotné modlitby
Biela sobota bola opäť aj tento rok venovaná celodenným modlitbám na starej fare v Liptovskom Mikuláši. Deň ticha, ktorý nasledoval po ukrižovaní Ježiša Krista, sme strávili v pokore, zahĺbení do svojich myšlienok a životov. Počas dňa sme prešli mnohými témami, ktoré skôr či neskôr vstúpia do života každého z nás. Pánu Bohu sme ďakovali za mnohé dary, ktoré nám z milosti dáva, za každý nový deň, kedy dostávame nové príležitosti, aby sme žili v láske a horlivosti vo viere. Prosili sme o požehnanie, ochranu a vytrvalosť v nasledovaní Ježiša Krista.
Po celý deň panovala na fare úžasná atmosféra umocnená silou modlitby a skutočným prežívaním viery. Každý, kto prišiel, dotvoril rodinný kruh s pokojným a bezpečným prostredím pre duchovný svet. Bol to požehnaný čas poznávania, objavovania, upevňovania, rastu a posilnenie.
Vďačnosť – ako poznať dary z milosti a byť za ne vďačný; za život, zdravie, za vieru a pokoj, za slobodu a mnohé iné; ako sa vystríhať pýche a predchádzať chamtivosti
Posilnenie nádeje – ako sa radovať radosťou v Pánovi; nie radosťou povrchnou a zjavnou, ale radosťou vo večný život
Spoločný pôsty OBED – čas strávený pri spoločnom stolovaní je časom najvzácnejším; spoločné vychutnávanie si pokrmu ľudí spája a otvára mnohé témy na rozhovory
Veľkonočné pokánie – aj o spovedných otázkach pri Večeri Pánovej a našich slabostiach vyriecť sľuby
Modlitby zo spevníka – vzácne dedičstvo po našich predkoch – piesne, ktoré sú modlitbami, slová, ktoré znejú už celé generácie a vždy si nájdu svoje miesto v súčasnej dobe
Jednota štátu a cirkvi – aj o tom, aké miesto má cirkev v spoločnosti a o svätosti a čistote Cirkvi, ako nevesty Ježiša Krista
„Drahý nebeský Otec, ďakujeme Ti za dar viery a modlitby, ďakujeme Ti za pôsty čas, čas pokánia, v ktorom hľadáme duchovnú obnovu a očistu. Ďakujeme za slobodu viery, keď Teba môžeme dňom i nocou chváliť a radovať sa v Tebe. Prosíme Ťa, aby udalosti Veľkej Noci v nás posilnili a oživili vieru v Tvojho Syna Ježiša Krista.“
Veď je napísané – „Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“ (Jn 20, 29)
RV