750. výročie prvej písomnej zmienky o Vrbici
Váhom pretieklo už veľmi veľa vody odvtedy ako sa jeho pravý breh začal osídľovať a vyrastali na ňom malé domčeky a neskôr i garbiarsky priemysel. Prvá písomná zmienka o mestečku Vrbica (od roku 1923 už súčasť Liptovského Svätého Mikuláša, dnes mestská časť Nábrežie-Vrbica) pochádza z roku 1267. Bohatá história sa tak začala písať pred 750 rokmi. Mnohým sa toto miesto stalo domovom a stále sú medzi nami tí, ktorí majú ako miesto narodenia zapísanú práve Vrbicu. Je našou radosťou, cťou ale i povinnosťou sláviť významné výročie. Medzi dominanty niekdajšieho mestečka, ktoré sa zachovali dodnes, patrí evanjelický kostol „Zbierka“ a práve v ňom sa uskutočnila v nedeľu 5. novembra 2017 o 17:00 slávnosť pri príležitosti prvej písomnej zmienky o Vrbici.
Program večera otvoril hudobný vstup flautového sóla konzervatoristky Lucie Bencúrovej s klavírnym sprievodom pedagogičky Základnej umeleckej školy J.L.Bellu Andrey Gärtnerovej. Všetkých hostí a prítomných privítal primátor mesta Liptovský Mikuláš Ing. Ján Blcháč, Phd. a predsedajúci zborový farár Mgr. Marián Bochnička. Následne mohli prítomní precítiť krásu spevu ženského spevokolu LAETO ANIMO. Zdenka Matějková a Zuzana Klotáková predniesli básne od Martina Rázusa s tematikou Vrbice a vrbického kostolíka. Vďaka historikovi z Múzea Janka Kráľa Mgr. Miroslavovi Nemcovi sme sa formou prezentácie a hovoreného slova dozvedeli množstvo zaujímavostí o vývoji Vrbice a o významných osobnostiach, ktoré sa v tomto prostredí narodili a pôsobili. V závere programu poďakoval brat farár M. Bochnička všetkým zúčastneným, predovšetkým mestu Liptovský Mikuláš a Múzeu Janka Kráľa za spoluprácu a taktiež spevokolu LAETO ANIMO za úctyhodný umelecký výkon.
Po slávnostnom večere v evanjelickom kostole vo Vrbici dostali všetci prítomní pozvanie do Rázusovho domu, kde nás hostil riaditeľ Múzea Janka Kráľa Mgr. Jaroslav Hric, Štefan Packa, nový správca domu a tiež Vladimír Stankoviansky, čestný občan a bývalý primátor nášho mesta, ktorý za oslavami Vrbice celý čas stál. Pracovníci múzea sa postarali o príjemnú atmosféru s hudbou a občerstvením v izbách, kde sa vďaka starému nábytku, rodinným fotografiám či otvorenému „Zpěvníku evangelickému“ akoby zastavil čas a my sme sa mohli nadýchnuť vtedajšej doby.
RV
