65. výročie posvätenia kostola vo Vrbici

S výročiami akoby sa vrece roztrhlo. Ešte v nás nedozneli spomienky a emócie z osláv 40. výročia posvätenia kostola v Iľanove a už je tu čas, keď si pripomíname posviacku kostola vo Vrbici. 3. júna 2016 uplynulo od tejto významnej udalosti 65 rokov. Pri tejto príležitosti sa konali večerné slávnostné služby Božie, na začiatku ktorých nám zborový dozorca pán Ing. Milan Húdik priblížil históriu a pútavé detaily vrbického kostola…

Samotná stavba je oveľa staršia a nie vždy slúžila vo Vrbici ako bohoslužobný objekt. Zbierka najprv ako veža, neskôr s prístavbou, sa spomína už v roku 1840 a dostavaná bola v roku 1841. Najskôr to bola obecná stavba, kde sa konali obecné rady, zbierali sa obecné a cirkevné dane. Jedna z miestností slúžila ako malé väzenie pre opilcov a zlodejov. Iná miestnosť patrila nočným strážnikom – vartášom, ktorí na oznamovanie času používali hodinový stroj a tri zvony nachádzajúce sa vo veži. Nástupcom vtedajšieho farára M.M. Hodžu bol farár Bedrich Baltík. V roku 1877 bola opravená veža a pred 1. sv. vojnou, za účinkovania Dr. Jur Janošku, bol zabezpečený oltár. 13. júla 1883 pri požiari Vrbice Zbierka vyhorela a ostala len veža. Vrbičania Zbierku opravili, kúpili veľký zvon a od roku 1918 sa Zbierka stala bohoslužobným miestom – modlitebňou. Zhotovil sa nový oltár s oltárnym obrazom „Ukrižovanie Krista“. Priame delostrelecké zásahy počas 2. sv. vojny spravili z modlitebne ruinu s poničenou vežou a prestreleným zvonom.

Prestavba začala v apríli 1947 a aj napriek vojnovým ťažkostiam sa ju podarilo ukončiť za 4 roky. Posviacka obnovenej Zbierky bola 3. júna 1951. Vykonal ju biskup Dr. Vladimír Pavol Čobrda. Pozvánka na slávnosť posvätenia vrbického chrámu v roku 1951 mala ako motto citát:

„Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností!“  Ž 84, 2.

Kázeň sestry farárky Lydky Kordošovej začala tými istými veršami: „Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému. Aj vtáča našlo si domov a lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď; oltáre Tvoje, Hospodine mocností, Kráľ môj a Boh môj! Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália“.  Ž 84, 2-5.

Božie chrámy boli postavené pre každého. Pre chudobných aj pre bohatých, pre zdravých či chorých. Je to miesto, kde sa k nám približuje nebo a Božia láska, miesto, kde sa nasýti duša pokojom. Každému z nás je milý tento príbytok a hoci nevieme, čo nás čaká zajtra, prosíme o Božie požehnanie, aby vrbický kostolík bol stále Božím domom a aby doň ľudia s láskou prichádzali a s veľkou oddanosťou sa oň starali.

Tešíme sa z toho, že v minulých rokoch bol kostol zvnútra vymaľovaný, pribudlo sociálne zariadenie, boli vymenené všetky obloky a vstupné dvere. V roku 2007 bol generálne zrekonštruovaný organ. Práce nezaháľajú ani v týchto mesiacoch – na jeseň (r. 2015) boli vymenené žiarovky za úspornejšie a jasnejšie LED svietidlá, najbližšie nás čaká oprava vonkajšieho vzhľadu, zvonov a dažďových zvodov.

Celú históriu cirkevného zboru LM si môžete prečítať tu: História zboru

Veronika Motýľová (RV)